Slovensko už dávnejšie nie je potravinovo sebestačné. Podiel domácich potravín na pultoch sa aj v tomto roku opäť znížil, a dosahuje už len 37,2 percenta. Vyplýva to z najnovších výsledkov reprezentatívneho prieskumu agentúry GfK, ktorý realizovala už siedmy krát pre Potravinársku komoru Slovenska (PKS).
Hoci slovenskí potravinári vedia vyrobiť dostatok kvalitných potravín a aj za prísnejších podmienok, ako určuje európska legislatív, Slovensko sa napriek tomu radí ku krajinám s najväčším podielom zahraničných potravín na pultoch predajní. Najnovší prieskum agentúry GfK Slovensko realizovaný od 8.marca do 5. apríla 2017 na vzorke 360 predajní po celom Slovensku ukázal, že na Slovensku je väčšina ponúkaných potravín dovezených zo zahraničia. Výnimkou je len mlieko, minerálka a alkoholické nápoje.
Agentúra GfK Slovensko uskutočnila prieskum pre PKS po prvýkrát v roku 2011 a zastúpenie domácich potravín na pultoch bolo vtedy 50 percentné. Odvtedy PKS prieskum vykonáva každoročne a podiel vystavenia slovenských potravín permanentne klesá. Podľa najnovšieho prieskumu ich podiel znovu medziročne klesol o 1,3 percentuálneho bodu (p.b.) z 38,5 percenta na 37,2 percenta. Od roku 2011 do roku 2017 tak počet vystavených slovenských potravín klesol o viac ako štvrtinu.
„Z prieskumu tiež vyplýva, že nadpolovičný podiel si zachovávajú len potraviny s nízkou pridanou hodnotou, ako je mlieko, či minerálne vody. Podiel domácich potravín s vyššou pridanou hodnotou stále klesá a sú nahrádzané dovozom zo zahraničia. To je zlá správa nielen pre občanov, ale aj pre budúcnosť slovenskej ekonomiky,“ upresnil Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska.

COOP Jednota a CBA najslovenskejšie

Najviac slovenských potravín je v reťazcoch COOP Jednota (56 percent) a CBA (48 percent), najmenej v reťazci Lidl (14 percent). Zastúpenie slovenských potravín na pultoch má však všeobecne klesajúci trend aj u lídrov COOP Jednota a CBA. Najmenej zastúpené domáce potraviny sú v rámci kategórií oleje, cukrovinky nečokoládové, konzervované produkty a cukrovinky čokoládové. Najvyšší podiel je pri mlieku, minerálkach, víne, pive, liehovinách a destilátoch.
Potravinársky priemysel na Slovensku kontinuálne upadá, pričom niektoré odvetvia už takmer zanikli. Počet zamestnancov v tomto odvetví klesá a naopak neustále rastie záporné saldo zahraničného obchodu. Kým v iných krajinách sú domáce potraviny dôležitou celospoločenskou témou a potravinári sa môžu opierať o podporu štátu, na Slovensku sa potravinárom dlhodobo nevenuje takmer nijaká pozornosť. Chýbajú systémové riešenia, podpora je čiastková, prípadne vo verbálnej rovine. Nezáujem štátu, rastúce daňové a administratívne zaťaženie a obchodná politika obchodných reťazcov – to sú hlavné príčiny postupnej likvidácie potravinárskeho sektora na Slovensku.
„Kontinuálny pokles slovenských výrobkov na pultoch je zákonitým vyústením vývoja podfinancovaného slovenského potravinárstva. Malé potravinárske podniky nedokážu svojou produkciou pokryť požiadavky obchodných reťazcov a väčšie podniky z výrobného programu vypúšťajú neefektívnu výrobu. Zo zahraničia sa tak na naše pulty dostávajú inovatívne produkty, ktoré chýbajú v portfóliu domácim výrobcom,“ komentoval vývoj Pavol Uhrín, predseda Dozornej rady PKS.

Suroviny prúdia do zahraničia

V roku 2016 dosiahlo záporné saldo zahraničného obchodu s agrokomoditami hodnotu mínus1,3 mld. eur. Každým rokom sa zvyšuje množstvo exportovaných poľnohospodárskych surovín a každým rokom sa zvyšuje množstvo dovezených potravín, čo potvrdzuje prehlbujúci sa úpadok spracovateľského potravinárskeho priemyslu. Ak rezort pôdohospodárstva vynakladá prostriedky predovšetkým na podporu prvovýroby, z veľkej časti sa to míňajú svojmu účinku, keďže finančne poddimenzovaný spracovateľský priemysel nedokáže dať zodpovedajúcu pridanú hodnotu surovinám od prvovýrobcov, ktoré tak končia v exporte bez adekvátneho prínosu pre slovenskú ekonomiku.
Potravinári musia tiež čeliť rastúcim nákladom vyplývajúce z narastajúcich regulácií, čoho kritickým príkladom je nový zákon o odpadoch z dielne MŽP SR. Len tento jeden zákon skokovito zvýšil náklady výrobcov na recykláciu odpadov z obalov z doterajších 5 mil. eur na približne 40 mil. eur ročne, a to bez adekvátnej kompenzácie.
„Konštatujeme, že hlavným dôvodom poklesu podielu slovenských potravín na pulte je klesajúca konkurencieschopnosť slovenských potravinárov. Potrebujeme investovať do inovácií, moderných obalov a do nových technológií. Bez podpory štátu, zlepšenia podnikateľského prostredia a zníženia administratívneho a daňovo-odvodového zaťaženia to však nepôjde,“ uzavrel prezident PKS.

Podiel domácich potravín na predajných pultoch vybraných obchodných reťazcov:
COOP Jednota 56 %
CBA 48 %
Billa 40 %
Metro 40 %
TESCO 40 %
Kaufland 37 %
Lidl 14 %

Podiel slovenských výrobkov na regáloch predajní SR podľa kategórií:
                                  Rok 2017               Zmena oproti roku 2016
Mlieko                          64,0 %                  + 8 p. b.
Vody a minerálne vody   53,0 %                  - 2 p. b.
Víno                             51,0 %                  - 1 p. b.
Pivo                             50,9 %                     0
Liehoviny a destiláty       49,8 %                   - 1 p. b.
Mäsové výrobky             25,9 %                   - 1 p. b.
Mliečne výrobky – ostatné  45,7 %                 -1 p. b.
Mliečne výrobky – prírodné syry  39,9 %          0
Cestoviny                       39,0 %                   - 5 p. b.
Spracované produkty       31,9 %                     0
Trvanlivé pečivo              25,9 %                   - 1 p. b.
Nealkoholické nápoje       24,0 %                   - 3 p. b.
Cukrovinky čokoládové     18,0 %                   - 3 p. b.
Cukrovinky nečokoládové  8,9 %                    - 3 p. b.
Oleje                               8,0 %                    - 4 p. b.
Konzervované produkty     13,8 %                   - 1 p. b.