Inovatívne osivá sú prevenciou proti hladu
Očakáva sa, že do roku 2050 pribudnú na našej planéte ďalšie dve miliardy ľudí. Pridajú sa tak k aktuálnym siedmim miliardám, ktoré už teraz požadujú zdravšie, kvalitnejšie a chutnejšie ovocie,...
Viac...
Odišiel Milan Maloch
Sú ľudia, ktorí sa dostanú do našej pamäte, pretože nielen žili spolu s nami, ale sa nám aj prihovárali a či sme chceli alebo nechceli, ovplyvňovali náš život. Novinár Milan Maloch (83), ktorý...
Viac...
Potravinárstvo na chvoste záujmu
Štátny rozpočet na rok 2018 nevytvára adekvátne finančné predpoklady pre stabilizáciu domáceho potravinárskeho priemyslu. Potravinárska komora Slovenska (PKS) vyjadrila sklamanie nad návrhom...
Viac...
Slovenské potraviny v ofsajde
Slovensko už dávnejšie nie je potravinovo sebestačné. Podiel domácich potravín na pultoch sa aj v tomto roku opäť znížil, a dosahuje už len 37,2 percenta. Vyplýva to z najnovších výsledkov...
Viac...
Roľníci môžu predkladať žiadosti o priame platby
Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) spúšťa predkladanie jednotných žiadostí o priame podpory na rok 2017. Žiadatelia ich môžu predkladať od 10. apríla do 15. mája tohto roku.
"Počet jednotných...
Viac...
Na dne sebestačnosti. Zmena je nevyhnutná
Zatiaľ sú ojedinelé pokusy pestovať celoročne a vo väčšom meradle slovenské paradajky a dodávať ich do obchodných reťazcov.
Práve skončené veľkonočné sviatky upozornili, aká je skutočná miera sebestačnosti vo výrobe potravín na Slovensku. Klesla na kritickú hodnotu. V obchodoch bolo a je potravín nadostač, ale nepochádzajú zo slovenských polí, lúk a maštalí. Väčšina z typických jedál, ktoré si Slováci kupovali na veľkonočný stôl, pochádzala z dovozu.
Krátko po druhej svetovej vojne sa Slovensko považovalo za typickú agrárnu krajinu. Takmer polovica obyvateľstva pracovala v poľnohospodárstve, išlo o dva a pol milióna ľudí. Za zhruba jeden ľudský život sa situácia radikálne zmenila.
V poľnohospodárskej prvovýrobe pracuje dnes okolo 50 tisíc ľudí. Pred tridsiatimi rokmi to bolo šesť až sedem razy toľko, no nie všetci vtedy pracovali priamo v poľnohospodárstve, vtedajšie družstvá mali rozvinutú tzv. pridruženú výrobu zameranú na nepoľnohospodárske činnosti a služby. Vari všade mali stavebné čaty, ktoré umožňovali vo vlastnej réžii realizovať mnohé investičné programy. Rozvinuté boli priemyselné výroby zamerané na produkciu poľnohospodárskych strojov, niektoré svojimi parametrami predstihovali výrobky zavedených podnikov. Ďalšie družstvá kooperovali s obuvníckymi či textilnými podnikmi. A mnohé JRD prenikali do finalizácie potravinárskych výrobkov.
Slovenské poľnohospodárstvo bolo v predvečer veľkých politických zmien najlepšie fungujúcou časťou ekonomiky. Napriek tomu transformácia poľnohospodárstva a potravinárstva dopadla katastrofálne. Stalo sa to v dôsledku vonkajších aj vnútorných vplyvov. Pre staré členské krajiny predstavovalo česko-slovenské poľnohospodárstvo konkurenciu. Keď predstavitelia farmárskych organizácií zo starých členských krajín EÚ navštívili začiatkom 90-tych rokov družstvá, zostali prekvapení, že stoja zoči voči dobre zorganizovaným podnikom s kvalitnou personálnou výbavou. Technologicky síce podniky zaostávali, ale vzhľadom na vysokú úroveň koncentrácie obrábanej pôdy a špecializáciu výrob mali podniky našliapnuté na ďalší rozvoj.
Nič také sa však nestalo. Naopak, prišiel úpadok. Poľnohospodárstvo na jednej strane stratilo obvyklý dotačný štandard porovnateľný s podporami, ktoré dostávali farmári v starých členských krajinách. Po podpise asociačných dohôd sa Česko-Slovensko zaviazalo, že otvorí svoje trhy západným potravinám. Naša produkcia však zostala doma, pretože „nevyhovovala" EÚ štandardom. Postupom času vysvitlo, že nie čs. poľnohospodári, ale holandskí, nemeckí či dánski boli mnohonásobne vyšší preborníci v spotrebe priemyselných hnojív a pesticídov.
Kvalitu domácich potravín spochybnil hneď v prvom novoročnom prejave prezident Václav Havel, keď spoločnosti oznámil, že červená vrchnosť jedla vyberané potraviny a národ iné, ktoré mu otravovali zdravie. Pátranie po výberových farmách produkujúcich potraviny pre stranícku nomenklatúru však žiaden výsledok neprinieslo. Ibaže viera v domáce potraviny bola otrasená a prestíž poľnohospodárov, ktorým sa potom roky permanentne vyhadzovali na oči dotácie, u vlastných spotrebiteľov utrpela. Na rakúsko-slovenských hraniciach sa rozdávali letáky, ktoré nabádali Rakúšanov, aby si nekupovali potraviny u susedov. V takejto spoločenskej atmosfére sa rodil súčasný úpadok.
Pred transformáciou bolo na Slovensku vyše 660 družstiev, krátko po nej ich už bolo o celú jednu tretinu viac a drobenie pokračovalo. Družstvá sa museli podeliť o úvery, následne novým subjektom banky preúročili pôvodné úvery. Zároveň sa začali rozpadať tradičné obchodné vzťahy so spracovateľskými podnikmi. Družstvá prestali načas dostávať platby za dodané mlieko, mäso, obilie a ďalšie produkty, pretože spracovateľom začali zadržiavať platby obchody. V priebehu necelého desaťročia zaťažila prvovýrobu obrovská druhotná platobná neschopnosť.
Po nástupe Dzurindovej vlády sa začalo rokovať o podmienkach vstupu Slovenska do EÚ. Brusel spochybnil základné parametre slovenského poľnohospodárstva a naši vyjednávači sa nechali zahnať do kúta. Výsledkom bola nižšia miera dotácií, ako mali farmári zo starých členských krajín. Sľub o postupnom vyrovnaní Brusel zakaždým oddialil – nenaplnil ho ani po roku 2013 a nebude zrejme splnený ani po roku 2020.
Privatizácia potravinárstva viedla k neuveriteľnému utlmeniu spracovateľských kapacít. S odstupom času možno hovoriť o tragickom konci – aj najlepšie fungujúce domáce podniky – napríklad Topvar či Palma skončili po predajoch novým vlastníkom napokon v ofsajde. Noví majitelia výrobu zastavili či prudko obmedzili a ponechali si len obchodné značky. Niektoré mliekarne, povedzme Mliekospol, zahraniční investori rovno do roka dvoch zatvorili.
V podnikoch prvovýroby sa medzitým viedol zápas o mocenské ovládnutie družstiev. Na jeho konci boli nová majitelia buď z radov manažmentu, ale čoraz viac sú to investičné skupiny, ktoré poľnohospodárstvo zaujalo ako zdroj európskych dotácií. Vývoj dospel k tomu, že sa zjednodušovala špecializácia, podniky sa odstrihávali od stratovej živočíšnej výroby a minimalizovali počet pracovníkov.
Toto boli rámce, v ktorých poľnohospodárstvo dospelo do dnešného stavu. Medzitým vzniklo veľa scenárov, ako sa dostať z krízy. Nič z nich sa v podstate nezrealizovalo, pretože ministri sa menili ako na bežiacom páse. Napriek pravidelne deklarovanému záujmu o sebestačnosť výsledok je žalostný.
Objavujú sa nové a nové nápady, ako výrobu potravín oživiť. Zdá sa, že sa pritom neveľmi prihliada na demografické zmeny, ktorými prešla slovenská spoločnosť. Agroodvetvie rýchlo starne. Do života na vidieku vstúpilo nové pokolenie s inými predstavami o tom, čo je dôležité pre osobný aj spoločenský rozvoj. Záujem o prácu a štúdium poľnohospodárstva upadol na maximálnu možnú mieru. Ocitnúc sa na dne prichádza spoločnosť na to, čo poľnohospodárstvo a potravinárstvo potrebuje – oči ľuďom otvorili škandály s potravinami i to, ako sa k horšiemu mení celá krajina. Je čoraz viac zaprataná živelne vznikajúcimi priemyselnými a obchodnými parkami, satelitnými mestečkami. Napospol sa koncentrujú na najkvalitnejšej pôde. Keby naši predkovia uvideli súčasnú podobu vidieka, to, ako narábame s ich dedičstvom, museli by sa v hrobe obrátiť.
Obrátiť by sme sa však mali my a triezvo zhodnotiť, čo sa vlastne stalo v našej krajine. Potrebujeme novú spoločenskú dohodu o obnove poľnohospodárstva. Takú, ktorá nás vráti na zem a privedie k poctivej práci. Zatiaľ si nanajvýš uvedomujeme, že ďalej sa už v doterajšom kurze pokračovať nedá.
Pozvánka na Galavečer Top AGRO
Milan Debnár
MINISTER PÔDOHOSPODÁRSTVA A ROZVOJA VIDIEKA SR
PREDSEDA SLOVENSKEJ POĽNOHOSPODÁRSKEJ A POTRAVINÁRSKEJ KOMORY
PREDSEDA KLUBU POĽNOHOSPODÁRSKYCH NOVINÁROV
Vás pozývajú
NA SLÁVNOSTNÉ VYHODNOTENIE
NAJLEPŠÍCH FIRIEM PÔDOHOSPODÁRSKEHO REZORTU
TOP AGRO ZA ROK 2022
Tento projekt je spolufinancovaný Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.
PODUJATIE SA USKUTOČNÍ
26. októbra 2023 (štvrtok) o 17.00 hod. v Aule Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre
PROGRAM:
od 17,00 h:
Prípitok, konferenčné priestory
Slávnostné oceňovanie víťazov
Moderuje Martin Jurčo a Barbora Šišoláková
Kultúrny program Pavol Hammel
18,00 h:
Slávnostná recepcia
PARKOVANIE:
pred aulou SPU
DRESS CODE:
spoločenské oblečenie
Viac...
Štvrťstoročie úzkeho spojenia poľnohospodárov a novinárov
Juraj Huba
Slovenskí poľnohospodárski novinári sú aj v súčasnosti odhodlaní pripraviť tradičné podujatie Top Agro, ktoré tento rok oslavuje svoje 25. výročie. Vyhodnotenie na základe ekonomických kritérií každoročne pripravuje NPPC – Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva.
„Uvedomujeme si, že podujatie ovplyvňuje pandémia koronavírusu. V tejto chvíli je situácia na Slovensku dobrá a chceme veriť, že bude takou aj v jeseni. Súťaž Top Agro oceňuje nadpriemerné podnikateľské a manažérske výkony. Naše odvetvie čelí existenčným výzvam, a to nielen z titulu nevyspytateľnej pandémie, ale aj preto, že krajina stojí azda pred poslednou možnosťou, ako sa zmobilizovať a zjednotiť v záujme postupného dosiahnutia sebestačnosti. Tá vo svetle očividne sa meniacich klimatických podmienok, návrhov novej SPP a národnej agrárnej politiky nadobúda mimoriadnu vážnosť pre rozvoj Slovenska,“ myslí si Jozef Sedlák, predseda Klubu poľnohospodárskych novinárov.
Práve v týchto dňoch začínajú...
Viac...
Víťazi sú známi
Debnár Milan
Na obrázku víťazi kategórie obchodné spoločnosti – produkčné oblasti, zľava predseda predstavenstva spoločnosti AGROCOOP Imeľ, a.s., Alexander Pastorek (III. miesto); výrobný riaditeľ SEMA HŠ, s.r.o. (II. miesto) Sládkovičovo Ing. Marian Halmeš; predseda predstavenstva víťaznej spoločnosti AGROMAČAJ , a.s., Kráľová pri Senci, Juraj Mačaj; generálna riaditeľka Sekcie analýz, výkazníctva a projektov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Monika Deneva a zástupca zástupcu spoločnosti BASF Slovensko, s.r.o., Bratislava.
Na Táľoch Klub poľnohospodárskych novinárov ocenil víťazov 24. ročníka prestížnej súťaže TOP AGRO a víťazov 19. ročníka súťaže Najkrajší chotár na Slovensku. Obe súťaže organizuje Klub poľnohospodárskych novinárov v úzkej spolupráci so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou (SPPK) a Výskumným ústavom ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra.
Slávnostného vyhodnotenia sa zúčastnilo...
Viac...
Jubilantka Lora Dobrucká
Jana Janků
V týchto dňoch sa dožila 80-tky naša kolegyňa novinárka Lora Dobrucká. Čo je na Lore osobité je, že stále pracuje. A nie hocikde a nie na hocijakom poste. Je redaktorkou ekonomického týždenníka TREND a edituje všetky odborné prílohy.
Nesporne ťažká a zodpovedná práca. Navyše, musí spolupracovať s kolegami, ktorí sú od nej aj o tri generácie mladší. Ona to zvláda s pokojom, aj keď pre mnohých termíny odovzdávania rukopisov sú niečo dosť vágne…
A možno práve to, že je stále medzi mladými, ju udržiava mladou. Počas svojej kariéry pracovala len v dvoch redakciách – Roľníckych novinách a Trende. Aj to hovorí veľa o jej charaktere a najmä obľúbenosti. A možno nie všetci vedia, že Lora už celé roky stojí aj ako šéfredaktorka za ročenkou Top Agro. Číta a edituje všetky rukopisy, zodpovedá za fotky, inzerciu, spolupracuje s grafikom… Veru, bez nej by tá ročenka ťažko vychádzala.
Ako prezrádza meno, Lora je pôvodom Bulharka. Do Bratislavy prišla ako 17-ročná s mamou, ktorá sa stala...
Viac...
Zasadal výkonný výbor IFAJ
Vladimíra Debnárová
Klub poľnohospodárskych novinárov (KPN), ako člena IFAJ (International Federation of Agricultural Journalists), zastupovala na zasadaní členka KPN, Ing. Vladimíra Debnárová. Bola to pre ňu prvá skúsenosť a príležitosť na osobné stretnutie s kolegami z ďalších členských organizácií z rôznych krajín Európy, ale aj z Kanady, či USA. Na zasadaniach často chýbajú zástupcovia partnerov z krajín Ázie, Afriky, či Južnej Ameriky, pre ktorých cestovné náklady prevyšujú ich možnosti. Aj preto majú väčšiu účasť tzv. „telemítingy“- rokovania prostredníctvom internetu. Zasadnutie v Dubline sa navyše uskutočnilo pomerne krátko po svetovom kongrese IFAJu (v júli 2018 v Holandsku), takže sa sem nepodarilo zvolať dostatočný počet členov s právom hlasovania (min. 14), aby mohli byť prijaté významné dokumenty. Aj z tohto dôvodu členovia výkonného výboru zvažujú zmeny v zásadách účasti a práva hlasovania. Podľa niektorých názorov je aj „on-line účasť“ prostredníctvom internetu (telemíting) plnoprávnou...
Viac...
Najlepší poľnohospodári za rok 2017
md
Najlepší poľnohospodárski manažéri prevzali 24. októbra už po 23. krát ocenenia za hospodárske výsledky firiem, ktoré riadia. Súčasťou slávnostného večera TOP AGRO, ktorý sa uskutočnil v Senci, bolo aj vyhlásenie víťazov 18. ročníka súťaže o Najkrajší chotár na Slovensku v roku 2018.
Rebríček TOP 100 zostavil Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra na základe exaktných ekonomických údajov tisíc prihlásených poľnohospodárskych firiem. Na čele stovky najlepších sa ocitli dve firmy s rovnakým počtom bodov.
Jednou z nich je rodinná spoločnosť Agromačaj a.s. z Kráľovej pri Senci (okr. Senec), ktorá prostredníctvom odbytového združenia Zemiakárska zásobuje zemiakmi každého druhého Slováka. Je to jedna z mála poľnohospodárskych firiem na Slovensku, ktorú vedie už šiesta generácia roľníkov pod vedením Juraja Mačaja, nesúca štafetu rodinného hospodárenia na pôde. V roku 1809 sa totiž narodil v Kráľovej pri Senci prvý...
Viac...
Revízia kritérií ekonomickej súťaže TOP AGRO
Juraj Huba
V posledný májový deň sa konalo rokovanie zástupcov NPPC – Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, Klubu poľnohospodárskych novinárov pri SSN a UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia ku kritériám hodnotenia súťaže Top Agro 2016/2017.
„Top Agro predstavuje každý rok skupinu sto najlepších poľnohospodárskych podnikov, ktoré vedú špičkoví manažéri. Navonok tvoria veľmi pestrú skupinu ľudí, ktorú zjednocuje veľká dávka invencie, rozhodné a energické plnenie úloh a povinností, húževnatosť i trpezlivosť pri zdolávaní toho, čo prináša rýchlo sa meniaci trh a počasie ako večne premenlivý prvok hospodárenia na pôde. Vďaka tomu si tí najlepší vedia poradiť aj v ťažkých situáciách,"hovorí Jozef Sedlák, predseda Klubu poľnohospodárskych novinárov.
Aby kritéria 22. ročníka súťaže Top Agro boli čo najobjektívnejšie a najlepšie odrážali dnešnú ekonomickú realitu, jednotliví organizátori hľadali možnosti ich úpravy. Po vzájomných konzultáciách bolo navrhnuté, že pri...
Viac...
Ovocinári a zeleninári by si mali polepšiť
Jana Janků
Európske organizácie združujúce výrobcov ovocia a zeleniny by mali mať prospech z jednoduchších pravidiel, zníženia administratívnej záťaže a väčšej finančnej podpory v čase krízy vďaka novej legislatíve EÚ. Tá nadobudla účinnosť 1. júna 2017 Aktualizované a zjednodušené nariadenia o európskom sektore ovocia a zeleniny bude ďalej posilňovať úlohu výrobných a odbytových združení s tým, že sa stanú atraktívnejšími aj pre nečlenov. Súčasne sa má zlepšiť schéma fungovania existujúceho riadenia trhu.
Pred nepredvídateľným vývojom trhu
V krajinách EÚ každoročne dopestuje ovocie a zeleninu 3,4 milióna podnikov za približne o 47 mld. eur. Tejto produkcii sa venuje zhruba štvrtina poľnohospodárskych firiem podnikov v Únii. Podľa najnovších údajov sú združené v zhruba 1 500 výrobno-odbytových združeniach, ktoré pokrývajú 50 % celkovej produkcie.
Od zavedenia ruského embarga na dovoz poľnohospodársko-potravinárskych výrobkov z EÚ v auguste 2014 pomohla Únia pestovateľom ovocia a zeleniny...
Viac...
Stupavské zelé s chránenou značkou
Jana Janků
Európska komisia pridala na zoznam výrobkov s chráneným pôvodom (Register of protected designations of origin – PDO) ďalší typický slovenský produkt. Stala sa ňou kyslá kapusta zo Záhoria, teda stupavské zelé. V zdôvodnení sa uvádza, že ide o potravinu, ktorá je súčasťou jedál miestnych obyvateľov už niekoľko storočí. Nakrájaná kapusta je vrstvená, nasolená a prešľapaná v kadiach z dreva alebo iného materiálu vhodného na styk s potravinami. Kvasenie prebieha v prírodnom vonkajšom prostredí pri teplotách do 25 °C. Tradičná výrobná metóda bez pridania konzervačných látok sa dodnes zachovala. Stupavské zelé sa tak zaradilo medzi európskych 1 390 výrobkov s chráneným označením.
Viac...
Odišiel Ján Domin, vinár vizionár
Jozef Sedlák
Vinári a poľnohospodári smútia. V pondelok 25. apríla odišiel vo veku 72 rokov do nebeských vinohradov Ján Domin, veľká postava slovenského poľnohospodárstva i jeho kráľovskej disciplíny – vinohradníctva a vinárstva. Bol predstaviteľom povojnovej generácie, ktorá sa dychtivo učila a potom projektovala, stavala a zveľaďovala moderné slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo.
Domin vždy predstavoval kontinuitu medzi tým najlepším, čo zanechala generácia jeho rodičov, a súčasnosťou, ktorú vytváral on a jeho rovesníci. Pre Domina bol typický poctivý, až nekompromisne čestný vzťah k pôde, viniču a bobuli hrozna a zároveň bol veľkým inovátorom, zavádzal nové technológie, ale vždy dbal o to, aby víno neznásilňovali a ponechávali mu voľnosť na vyjadrenie všetkých esencií matky prírody.
Sám elegán delónovskeho strihu uviedol na trh zvodnú štíhlu fľašu s vynikajúcim obsahom, ktorá ohúrila nielen domáce vinárske publikum, ale podmanila si aj milovníkov vína v zahraničí.
Domin sa v časoch...
Viac...
