Aktuality

Ostro sledované agrosprávy

Minulý týždeň (19.1.2017) zverejnilo Americké ministerstvo pre poľnohospodárstvo (USDA) svoj januárový odhad svetovej ponuky a dopytu po agrokomoditách (WASDE report), v ktorom predstavilo finálne...


Viac...

Európske včelárstvo rastie

EK zverejnila správu o realizácii národných včelárskych programov, na ktoré je určených v rozpočte EÚ 33 mil. € ročne.
Analýza Európskej komisie ukazuje, že v rokoch 2013 až 2015 využili členské...


Viac...

Prostriedky určené aj pre Slovensko. Bude čo propagovať?

Európska komisia zverejnila výzvu na predkladanie návrhov do nového kola súťaže o spolufinancovaných viacročných propagačných kampaní realizovaných na vnútornom trhu a v tretích krajinách....


Viac...

Uspeli aj slovenské obaly

Obalový inštitút CYBA v ČR už tradične pri príležitosti konferencie Pack Summit vyhodnocuje aj medzinárodnú súťaž Obal roku. Ceny získavajú tie výrobky, ktoré sa vyznačujú nejakým zaujímavým...


Viac...

Záujem o bio aj v Česku rastie

V ČR majú v súčasnosti registrovaných 4 300 ekofariem, ktoré spolu hospodária na 490-tisícoch hektárov a 600 výrobcov biopotravín. Záujem o ekologické hospodárenie tam rastie zároveň so spotrebou...


Viac...
banner

Predseda združenia Ovozela Mgr. Michal Šula (vľavo) a Ing. Jiří Stodůlka z firmy NWT Greenhouse Kameničany.

Mnohí z nás sa roky hneváme, že rajčiny na pultoch veľkopredajní alebo aj trhovísk síce vyzerajú ako by ich jedna mater mala, aj sú krásne červené, len chuť najmä v zime majú nejakú mdlú. Ide o dovoz. Pritom Slovensko, najmä južné, bývalo zeleninárskou veľmocou denne zásobujúcou čerstvými výpestkami napríklad Prahu.
V posledných mesiacoch sa však karta obracia. Nie všade, ale napríklad v predajniach Kauflandu, Tesca, Billy či Metra priam do očú bijú moderné papierové či plastové škatuľky s rajčinami, výrazne označené slovenskou vlajočkou. Meno výrobcu: Farma Kameničany.

Najskôr bola bioplynka
Kameničany hľadajte v podhorí Bielych Karpát na strednom Považí, v okrese Ilava. Historicky to nie je nijaká zeleninárska oblasť a rajčiny tam ľudia dosiaľ pestovali akurát v záhradkách. Odkiaľ sa tam teda vzali obrovské skleníky s rozlohou až 30-tisíc štvorcových metrov?
Vysvetlenie nám dáva Ing. Jiří Stodůlka z firmy NWT Greenhouse, s.r.o. Kameničany, patriacej do technologickej skupiny NWT z moravského Zlína. Tá je vlastníkom skleníkov. „Pôvodne sme tam spolu s PD Bolešov postavili bioplynovú stanicu, rovnako ako niekoľko ďalších v Českej republike. Potom vyvstala otázka, čo s vyrobeným teplom? Hľadali sme vhodné využitie a tip padol napokon na skleníky. V Kameničanoch majú premiéru, ale v ich výstavbe chceme pokračovať aj v Česku.“ 

Pestujú po celý rok
Majitelia netaja hrdosť nad tým, že postavili technologicky najvyspelejší skleník na Slovensku. Ako jediný produkuje paradajky celých dvanásť mesiacov v roku, čo je nesporne jeden z hlavných dôvodov, prečo všetky významné obchodné reťazce majú paradajky z farmy Kameničany vo svojej ponuke. Celoročné pestovanie umožňuje využitie tzv. pestovateľských svetiel. Na strechu skleníkov zatiaľ ako jediní na Slovensku umiestnili špeciálne difúzne sklá s vyššou priepustnosťou svetla, aké sa dosiaľ používali vo fotovoltickej výrobe.
Ďalšou slovenskou jedinečnosťou je to, že skleník využíva kysličník uhličitý zo spalín. Vďaka tomu sa znižuje záťaž na životné prostredie, ale táto tzv. BAT (Best Available Technologies), teda najlepšia dostupná technológia, vrátane nákladov na školenia vedúcich pracovníkov v Holandsku, spôsobila, že celková investícia sa vyšplhala na 5,5 mil. eur. Treba však dodať, že ide čisto o vlastné investície firmy NWT. V Pôdohospodárskej platobnej agentúre im totiž dotáciu na projekt neschválili, pretože v tzv. subjektívnom hodnotení získali len 17 z 32 možných bodov.
Napriek tomu dosiahla farma už v prvom polroku 2015 prevádzkový zisk 350-tisíc eur, hoci neplánovane museli zaplatiť za zemný plyn vyše 100-tisíc eur. Bioplynová stanica totiž tak ako stovky ďalších výrobcov ekologickej elektriny a tepla na Slovensku nezískala doplatok a od apríla je odstavená.

Využili holandské skúsenosti
Dnes sa už pod sklami kameničianskej farmy naplno červenajú rajčiny. V dobrom slova zmysle. Predchádzal tomu náročný proces prípravy. „Aby sme dokázali pestovať čo najefektívnejšie, strávili sme s najlepšími pestovateľmi a exportérmi zeleniny na svete – s Holanďanmi, dva roky. Vedúci pracovníci z farmy v Holandsku  dokonca pol roka pracovali v najmodernejšom produkčnom skleníku, aby sa naučili všetky potrebné detaily a priniesli na Slovensko Best practice, teda najlepšie postupy.
Celkovo v kameničianskych skleníkoch našlo prácu 40 ľudí. Ekologickú elektrickú energiu pre pestovateľské svetlá a ekologické teplo dodáva skleníku bioplynová stanica NWT s výkonom 1MWe. Na závlahy využívajú hlavne dažďovú vodu, ktorá sa zhromažďuje v lagúne s kapacitou 6 000 m3. A k slovu sa dostali aj ďalšie prírodné zdroje. Rastliny opeľujú čmeliaky. Chovajú aj chrobáky i ďalšie druhy hmyzu, ktoré majú za úlohu byť prirodzeným likvidátorom prípadných škodcov.

Náskok sedem až desať dní
Keďže ide o dôsledne kopírovanú holandskú technológiu, zrejme spotrebiteľovi zíde na um otázka: Nejde teda o také mdlé, chuťou nevýrazné rajčiny, aké dovážame? J. Stodůlka nesúhlasí: „Máme náskok sedem až desať dní. O tento čas môžeme začať so zberom neskôr. Španielske, marocké a iné rajčiny zhruba toľko potrebujú na prevoz a oberajú ich preto nedozreté, aby ho vydržali. Naše výpestky zberáme v plnej zrelosti, lebo na pulty ich vieme dodať do 24 hodín. A dôsledne sa zaoberáme aj výberom odrôd. Kým zahraniční pestovatelia sa zameriavajú na výšku úrod, my dávame prednosť kvalite – najmä chuti rajčín.“
Mnohí farmári sa však presvedčili, že jedna je vec je vyrobiť, a druhá predať. Aj preto vstúpila Farma Kameničany do odbytového združenia Ovozela. Pridala sa tak k štyrom ďalším  pestovateľom rajčín – Agro GTV Nováky, Salemix Veľké Zlievce, Premier Travel Komárno, Agro Rybia Farma Handlová, ktoré vedie jeho predseda Mgr. Michal Šula. „ Bojujeme o dôstojné podmienky pri rokovaniach s reťazcami, a to sa dá len spoločne,“ hovorí. „Začali sme s rajčinami, ale verím, že pribudnú aj ďalšie druhy zeleniny. Nesporne tomu napomôže aj rastúci dopyt spotrebiteľov po slovenských výrobkoch.“
Dnes nájdete rajčiny z Farmy Kameničany v predajniach v rôznom efektnom balení, ktoré sa okrem spomínanej slovenskej vlajočky a slovenských nápisov odlišuje od zahraničnej konkurencie najmä excelentnou chuťou a kvalitou. Z tú osobne ručí vedúci farmy Jarek Večeřa.

Kontakt:
NWT Greenhouse, s.r.o.
018 54 Kameničany 200
Tel.: +421/ 902/ 332 332
This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Na tohtoročnom Agrokomplexe v Nitre získala Farma Kameničany za svoje výpestky ocenenie značku kvality SK Gold ako prvý a zatiaľ jediný pestovateľ rajčín na Slovensku. 

 

 

Quo vadis ovocinárstvo?

Soňa Ludvighová

Ročná slovenská produkcia ovocia 50-tisíc ton zabezpečuje našu spotrebu iba na tretinu. Spotrebou 200 kilogramov ročne na osobu sme ďaleko za priemerom EÚ, pričom napríklad v Grécku je dvojnásobná ako na Slovensku. Uvedená produkcia sa dopestuje na 3,5 tisíc hektárovej výmere rodiacich sadov. Tá však výrazne klesla za dvadsať rokov: z pôvodných 16-tisíc hektárov na súčasných 6,5 tisíca. Pritom podľa predsedu Ovocinárskej únie Mariána Vargu (na obrázku v strede) patrí naša krajina v Európe k tým, kde sú najvhodnejšie pôdno-klimatické podmienky na pestovanie ovocia. „Najvhodnejšie sú v Tirolsku,“ informuje a ďalej vysvetľuje: „Slovensko je na treťom mieste. Tie podmienky môže rozoznať aj laik v dozretom ovocí. Má plnú chuť a arómu. Nie je silikónovej chuti, ako ovocie z dovozu zo vzdialenejších krajín.“
Po vlaňajšom mimoriadne neúspešnom roku pre ovocinárov, keď podstatná časť sadov vymrzla a úroda bola v celoslovenskom meradle mizivá, viacerí pestovatelia z ekonomických dôvodov...


Viac...

Odišiel Michal Štrbák, slovenský poľnohospodársky novinár

Jozef Sedlák

Európske krajiny majú rôzne prívlastky. Nemecko je hospodárskou lokomotívou Európy, Francúzsko krajinou vína a gastronómie, Holandsko krajinou tulipánov. Zväčša ide o stereotypy a novinárske floskuly. Skutočnosť býva zložitejšia a prirovnania zjednodušujú.

Slovensko je merané osídlením krajinou vidieckou. V takejto krajine sa narodil aj Michal Štrbák. Bolo to v malej podhorskej dedine Dlžín v okrese Prievidza. Dnes v nej žije ani nie 200 obyvateľov a v roku 1930, keď uzrel svetlo sveta malý Miško, ich bolo tiež zhruba toľko.

Dlžín je dedina s osemsto ročnou históriou, a to už čosi vypovedá o húževnatosti, vytrvalosti a zručnosti ľudu, ktorý ju obýval. Možno až s odstupom času si uvedomujeme, čo všetko nám predkovia vo svojich génoch odovzdali: schopnosť vzdorovať osudu, vytrvať, prežiť a čakať na chvíľu, keď uchopíme príležitosť do svojich rúk.

Michal Štrbák sa narodil do nepokojného 20. storočia. Bolo plné zmien a veľkých príležitostí pre mladých ľudí. Dozrieval krátko po...


Viac...

Príprava mladých pre vidiek

Soňa Ludvighová

Vyľudňovanie vidieka je problém, s ktorým sa pasujú mnohé krajiny. Nielen európske. A tak štáty, ktorým na vidieku záleží, prijímajú opatrenia na zamedzenie úniku mladých ľudí. Napríklad Švédsko svojho času, keď bola situácia najkritickejšia, poskytlo dotácie mladým ľuďom, aby si založili firmy na pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov zvierat. Súčasne donútilo banky poskytovať novým mladým podnikateľom úvery na spracovanie produktov s jeden a pol percentným úrokom, aby pridaná hodnota zostala na vidieku.  

Slovensko má zrejme ďaleko k takejto aktivite. A tak sa niet čo čudovať, že vyľudňovanie vidieka ide ruka v ruke so znižovaním zamestnanosti v agropotravinárskom odvetví. Podľa Eurostatu pracovalo napríklad v roku 1995 v tomto odvetví 203-tisíc ľudí, ale v roku 2014 už len 53-tisíc ľudí. To, čo však Slovensko ponúka, je systém duálneho vzdelávania mladých ľudí pre vidiek. Deviataci si môžu v školskom roku 2017/2018 vybrať z 12 poľnohospodárskych a 6 potravinárskych...


Viac...

Zrodí sa Národný katalóg potravín

Soňa Ludvighová

Ministerka Gabriela Matečná prízvukuje, že vypracovanie Národného katalógu potravín podporí to, že v školách a v škôlkach budú deti jesť kvalitnú stravu, ale zároveň podporí aj produkciu našich potravín. 

Ministerstvo pôdohospodárstva začalo tvoriť zoznam všetkých potravín, ktoré sa na Slovensku vyrábajú. Podľa ministerky Gabriely Matečnej by v ňom mali byť potraviny zoradené chronologicky podľa typu potraviny. „To by malo slúžiť na elektronický kontraktačný výber  a na možnosť nákupu.“ Tento obstarávací systém umožní školám, sociálnym zariadeniam, verejným a štátnym inštitúciám nakupovať čerstvé potraviny. „My teda podporíme nielen to, že v školách a v škôlkach budú deti jesť kvalitnú stravu, ale zároveň podporíme produkciu našich potravín a v ďalšom slede aj kvalitu nášho života,“ dodáva ministerka.  

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora víta tvorbu takéhoto katalógu. Najmä to, že do jeho štruktúry sú zahrnuté skupiny tých komodít a potravinárskych výrobkov, ktoré...


Viac...

V českých školách zdravšie

Jana Janků

Od Nového roku 2017 začne platiť v Českej republike tzv. maškrtová vyhláška, týkajúca sa predaja potravín v základných školách a viacročných gymnáziách. Presladené a inak zásady zdravej výživy porušujúce potraviny budú zakázané. 

Žiaci v slovenských školách nie sú o nič iní. Mamy často počujú: „Tá desiata, čo si mi ráno zabalila, mi nechutila, tak som si kúpil (kúpila) niečo z automatu,“ vyhovárajú sa. Pramálo však rozmýšľajú, že tyčinky či nápoje sú presladené, plné náhradiek a o zdravom stravovaní nemôže byť ani reči.

V Českej republike sa preto rozhodli zasiahnuť. Podľa novej vyhlášky už ani v školskom bufete či automate na školskej chodbe nenájdu deti od Nového roku 2017 potraviny, ktoré svojim zložením nezodpovedajú zásadám zdravej výživy.

Čo je zakázané predávať?

·         Nápoje, ktoré obsahujú viac ako 4 gramy cukru na 100 ml nápoja
·         Nápoje, ktoré obsahujú kofeín alebo umelé sladidlá (okrem čaju)
·         Energetické alebo povzbudzujúce nápoje
·         Niektoré...


Viac...

Vzájomne spolupracujeme a svoju prácu si vážime

Juraj Huba

Poetickým názorom k smerovaniu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory orámoval svoj pohľad na fungovanie organizácie Jozef Sedlák, dlhoročný redaktor denníka PRAVDA a predseda Klubu poľnohospodárskych novinárov.

 

„Musíte byť ako to slnko, čo vysiela milión lúčov," povedal smerom k predstavenstvu a zamestnancom bratislavského ústredia poľnokomory, ktorí si 6. decembra pozvali novinárov na predvianočné stretnutie.

Raz v roku sa pozície medzi zástupcami chlebového odvetvia a predstaviteľmi novinárskej obce vymenia. Novinári odpovedajú na otázky, ktoré sa pýtajú poľnohospodári a potravinári. Cieľ je spoznať, ako novinár vníma agrosektor a ako je možné zlepšiť prezentáciu odvetvia.

To, že sa zhodnotenie spolupráce nebude konať vo formálnom duchu, jasne deklarovala mikulášska čapica Milana Semančíka. Predseda SPPK v nej nadeľoval balíčky pozostávajúce z výrobkov našich potravinárskych spoločností. Tie si novinár zaslúžil až vtedy, ak dobre zalovil v pamäti. Niektorí siahli...


Viac...

Francúzi ocenili slovenské bublinky

Jozef Sedlák

Francúzi sú hrdí na Champagne a Slováci na Hubert. Majú byť prečo. Sekty z dielne Hubert J.E. získali tento rok ocenenie už na tretej prestížnej francúzskej súťaži. Po úspechu na Vinalies Paris a Mondial du Rosé sa striebrom zo súťaže Effervescents du Monde môže pochváliť najznámejšie slovenské šumivé Hubert de Luxe, ktoré potvrdilo striebro z minulého roku, a Hubert l´Original brut, robený tradičnou metódou kvasenia vo fľaši.

Hodnotiaca porota pozostávala z viac ako 100 vinárskych expertov, ktorí ochutnali 540 vzoriek vín a udelili celkovo 34 zlatých a 145 strieborných medailí. Súťaž prebiehala vo francúzskom meste Dijon počas 16. – 18. novembra. Sekt Hubert de Luxe, ktorý obhájil minuloročné striebro z Effervescents du Monde, opäť zaujal porotu svojou kvetinovou vôňou a charakteristickou sladkou chuťou. 

O tieto výnimočné vlastnosti sa zaslúžila kombinácia troch aromatických odrôd vín, Irsay Oliver, Muškát Ottonel a Moravský muškát. Ďalší sekt Hubert l´Original brut, ktorý si...


Viac...

Slovensko smeruje k zákazu pestovania GMO plodín

Jozef Sedlák

 

Petíciu žiadajúcu zrušiť pestovanie geneticky zmenených plodín na Slovensku odovzdali na ministerstve pôdohospodárstva. Podpísalo sa pod ňu takmer 17-tisíc občanov. Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná sa má stretnúť so zástupcami Petičného výboru 9. decembra tohto roku. 

Okolo geneticky zmenených plodín sa vedie na Slovensku intenzívna diskusia najmä od vstupu do Európskej únie. Hoci európska – rozumej bruselská legislatíva pripúšťa pestovanie geneticky upravených rastlín, prakticky sa s výnimkou Španielska v Európe vo väčšej miere nepestujú. Príčina je jednoduchá – Európania na rozdiel od Američanov, Kanaďanov či Juhoameričanov alebo Juhoafričanov nie sú pripravení akceptovať potraviny, ktoré boli vyrobené z GMO rastlín. 

Je na to viacero dôvodov. V Európe po mnohých negatívnych skúsenostiach, ktoré boli rubom intenzifikácie poľnohospodárstva prostredníctvom intenzívnej chemickej ochrany a výživy rastlín priemyselnými hnojivami, vzniklo alternatívne...


Viac...

Mladé víno je iba raz do roka

Jozef Sedlák

November je nielen mesiacom fotografie, ale aj mesiacom mladých vín. Francúzi vždy tretí štvrtok v mesiaci predstavujú mladé červené víno z odrody Gamay. Slávnosti nazvali Beaujolais nouveau a vďaka modernému marketingu ich pozná celá Európa. Lenže dávno pred božolé sa na Slovensku pilo mladé víno červené z Modrého Portugalu a biele z Irsay Oliveru, Mülleru Thurgau, ale aj iných skorých odrôd. 
Ochutnávky vína boli spontánne a reagovali na prirodzenú ľudskú zvedavosť, ale aj normálny chod vecí. V novembri boli na stole vykŕmené húsky a kačice a k nim sa podávalo mladé víno. Malo a má rôzne prívlastky, napríklad Svätokatarínske alebo Svätomartinské. 
Na poslednú menovanú značku môže Slovensko zabudnúť. V Česku si nechali chrániť označenie Svatomartinské víno a z osláv mladého vína, ktoré nesie tento názov, urobili celonárodný festival. Víno začínajú podávať 11. novembra o jedenástej hodine. Je to dobre vymyslené a odozva Čechov a Moravanov je skvelá. Za posledných desať rokov...


Viac...

V Gbeľanoch preberali ocenenia najlepší poľnohospodárski manažéri

Jana Janků

 

Absolútnym víťazom 21. ročníka TOP AGRO Slovensko je spoločnosť Gemerprodukt Valice (na obrázku ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná a riaditeľ spoločnosti František Tóth).

Prestížne podujatie TOP AGRO Slovensko, odovzdávanie ocenení najlepším poľnohospodárskym manažérom, vstúpilo do 21. ročníka. Opäť bolo spojené s oceňovaním víťazov súťaže Najkrajší chotár.

Miestom tohtoročného stretnutia poľnohospodárskej manažérskej špičky aj za účasti ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidiek SR Gabriely Matečnej bol krásne zrekonštruovaný historický kaštieľ v Gbeľanoch pri Žiline. Na podujatí sa zúčastnilo vyše 220 účastníkov. Moderovala Janka Hospodárová a o kultúrny zážitok sa postaral hlavný predstaviteľ Jánošíka v muzikáli Na skle maľované v žilinskom divadle Jaroslav Gažo. 

Organizátorom tohto prestížneho podujatia bol už tradične Klub poľnohospodárskych novinárov SSN v spolupráci s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Slovenskou poľnohospodárskou...


Viac...
KPN
Bauer
Ovozela
Šupa
Unimarco
Barani
Heineken
Chateau
Steiger