Aktuality

Nový podporný balíček

Európska komisia predstavila nový balík opatrení v hodnote 500 miliónov € z fondov EÚ na podporu poľnohospodárov čeliacich pretrvávajúcim problémom najmä na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami.
...


Viac...

V Národnom salóne zvíťazili otcovia zakladatelia

Slovensko má novú kolekciu sto najlepších vín. Už po jedenásty raz ju predstaví Národný salón vín, do ktorého sa každoročne usilujú dostať svoje vína stovky slovenských vinárov. Tentoraz poslali...


Viac...

Zákazníka ide najmä po cene, pôvod potravín ho zaujíma menej

Podľa posledného prieskumu majú najviac slovenských výrobkov v regáloch Tesco a Kaufland. Podiel slovenských výrobkov na regáloch predajní, najmä obchodných reťazcov, je dlhodobo diskutovanou...


Viac...

Nová prezidentka Slovenského združenia výrobcov piva a sladu

Novou prezidentkou Slovenského združenia výrobcov piva a sladu sa od prvého júla stala Jana Shepperd. Miesto zaujala po Júlii Hurnej, ktorá počas 5-ročného pôsobenia v združení rozbehla mnohé...


Viac...

Slovenské potraviny – smrť v priamom prenose

Podiel slovenských výrobkov je na pultoch potravinárskych obchodov čoraz menší. Už od roku 2011 agentúra GfK Slovakia robí pre Potravinársku komoru Slovenska (PKS) prieskum domácich potravín na...


Viac...
banner

Predseda združenia Ovozela Mgr. Michal Šula (vľavo) a Ing. Jiří Stodůlka z firmy NWT Greenhouse Kameničany.

Mnohí z nás sa roky hneváme, že rajčiny na pultoch veľkopredajní alebo aj trhovísk síce vyzerajú ako by ich jedna mater mala, aj sú krásne červené, len chuť najmä v zime majú nejakú mdlú. Ide o dovoz. Pritom Slovensko, najmä južné, bývalo zeleninárskou veľmocou denne zásobujúcou čerstvými výpestkami napríklad Prahu.
V posledných mesiacoch sa však karta obracia. Nie všade, ale napríklad v predajniach Kauflandu, Tesca, Billy či Metra priam do očú bijú moderné papierové či plastové škatuľky s rajčinami, výrazne označené slovenskou vlajočkou. Meno výrobcu: Farma Kameničany.

Najskôr bola bioplynka
Kameničany hľadajte v podhorí Bielych Karpát na strednom Považí, v okrese Ilava. Historicky to nie je nijaká zeleninárska oblasť a rajčiny tam ľudia dosiaľ pestovali akurát v záhradkách. Odkiaľ sa tam teda vzali obrovské skleníky s rozlohou až 30-tisíc štvorcových metrov?
Vysvetlenie nám dáva Ing. Jiří Stodůlka z firmy NWT Greenhouse, s.r.o. Kameničany, patriacej do technologickej skupiny NWT z moravského Zlína. Tá je vlastníkom skleníkov. „Pôvodne sme tam spolu s PD Bolešov postavili bioplynovú stanicu, rovnako ako niekoľko ďalších v Českej republike. Potom vyvstala otázka, čo s vyrobeným teplom? Hľadali sme vhodné využitie a tip padol napokon na skleníky. V Kameničanoch majú premiéru, ale v ich výstavbe chceme pokračovať aj v Česku.“ 

Pestujú po celý rok
Majitelia netaja hrdosť nad tým, že postavili technologicky najvyspelejší skleník na Slovensku. Ako jediný produkuje paradajky celých dvanásť mesiacov v roku, čo je nesporne jeden z hlavných dôvodov, prečo všetky významné obchodné reťazce majú paradajky z farmy Kameničany vo svojej ponuke. Celoročné pestovanie umožňuje využitie tzv. pestovateľských svetiel. Na strechu skleníkov zatiaľ ako jediní na Slovensku umiestnili špeciálne difúzne sklá s vyššou priepustnosťou svetla, aké sa dosiaľ používali vo fotovoltickej výrobe.
Ďalšou slovenskou jedinečnosťou je to, že skleník využíva kysličník uhličitý zo spalín. Vďaka tomu sa znižuje záťaž na životné prostredie, ale táto tzv. BAT (Best Available Technologies), teda najlepšia dostupná technológia, vrátane nákladov na školenia vedúcich pracovníkov v Holandsku, spôsobila, že celková investícia sa vyšplhala na 5,5 mil. eur. Treba však dodať, že ide čisto o vlastné investície firmy NWT. V Pôdohospodárskej platobnej agentúre im totiž dotáciu na projekt neschválili, pretože v tzv. subjektívnom hodnotení získali len 17 z 32 možných bodov.
Napriek tomu dosiahla farma už v prvom polroku 2015 prevádzkový zisk 350-tisíc eur, hoci neplánovane museli zaplatiť za zemný plyn vyše 100-tisíc eur. Bioplynová stanica totiž tak ako stovky ďalších výrobcov ekologickej elektriny a tepla na Slovensku nezískala doplatok a od apríla je odstavená.

Využili holandské skúsenosti
Dnes sa už pod sklami kameničianskej farmy naplno červenajú rajčiny. V dobrom slova zmysle. Predchádzal tomu náročný proces prípravy. „Aby sme dokázali pestovať čo najefektívnejšie, strávili sme s najlepšími pestovateľmi a exportérmi zeleniny na svete – s Holanďanmi, dva roky. Vedúci pracovníci z farmy v Holandsku  dokonca pol roka pracovali v najmodernejšom produkčnom skleníku, aby sa naučili všetky potrebné detaily a priniesli na Slovensko Best practice, teda najlepšie postupy.
Celkovo v kameničianskych skleníkoch našlo prácu 40 ľudí. Ekologickú elektrickú energiu pre pestovateľské svetlá a ekologické teplo dodáva skleníku bioplynová stanica NWT s výkonom 1MWe. Na závlahy využívajú hlavne dažďovú vodu, ktorá sa zhromažďuje v lagúne s kapacitou 6 000 m3. A k slovu sa dostali aj ďalšie prírodné zdroje. Rastliny opeľujú čmeliaky. Chovajú aj chrobáky i ďalšie druhy hmyzu, ktoré majú za úlohu byť prirodzeným likvidátorom prípadných škodcov.

Náskok sedem až desať dní
Keďže ide o dôsledne kopírovanú holandskú technológiu, zrejme spotrebiteľovi zíde na um otázka: Nejde teda o také mdlé, chuťou nevýrazné rajčiny, aké dovážame? J. Stodůlka nesúhlasí: „Máme náskok sedem až desať dní. O tento čas môžeme začať so zberom neskôr. Španielske, marocké a iné rajčiny zhruba toľko potrebujú na prevoz a oberajú ich preto nedozreté, aby ho vydržali. Naše výpestky zberáme v plnej zrelosti, lebo na pulty ich vieme dodať do 24 hodín. A dôsledne sa zaoberáme aj výberom odrôd. Kým zahraniční pestovatelia sa zameriavajú na výšku úrod, my dávame prednosť kvalite – najmä chuti rajčín.“
Mnohí farmári sa však presvedčili, že jedna je vec je vyrobiť, a druhá predať. Aj preto vstúpila Farma Kameničany do odbytového združenia Ovozela. Pridala sa tak k štyrom ďalším  pestovateľom rajčín – Agro GTV Nováky, Salemix Veľké Zlievce, Premier Travel Komárno, Agro Rybia Farma Handlová, ktoré vedie jeho predseda Mgr. Michal Šula. „ Bojujeme o dôstojné podmienky pri rokovaniach s reťazcami, a to sa dá len spoločne,“ hovorí. „Začali sme s rajčinami, ale verím, že pribudnú aj ďalšie druhy zeleniny. Nesporne tomu napomôže aj rastúci dopyt spotrebiteľov po slovenských výrobkoch.“
Dnes nájdete rajčiny z Farmy Kameničany v predajniach v rôznom efektnom balení, ktoré sa okrem spomínanej slovenskej vlajočky a slovenských nápisov odlišuje od zahraničnej konkurencie najmä excelentnou chuťou a kvalitou. Z tú osobne ručí vedúci farmy Jarek Večeřa.

Kontakt:
NWT Greenhouse, s.r.o.
018 54 Kameničany 200
Tel.: +421/ 902/ 332 332
This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Na tohtoročnom Agrokomplexe v Nitre získala Farma Kameničany za svoje výpestky ocenenie značku kvality SK Gold ako prvý a zatiaľ jediný pestovateľ rajčín na Slovensku. 

 

 

Tohtoročné TOP AGRO bude v kaštieli v Gbeľanoch

Janků Jana

Organizátori suťaže TOP AGRO – Klub poľnohospodárskych novinárov, sa každý rok snažia nájsť zaujímavé priestory na odovzdávanie ocenení. Tentokrát sa rozhodli uskutočniť toto slávnostné podujatie 27. októbra 2016 v novo zrekonštruovanom kaštieli Gbeľany pri Žiline.

V dedinke, ku ktorej vás nasmeruje obrovský areál automobilky Kia v Žiline – Gbeľanoch, sa pod obnovu barokového kaštieľa podpísal tamojší rodák Peter Janíček s manželkou. Jeho súčasnému kastelánsko-hotelierskemu príbehu predchádza stavbársky. 

Keď získal peniaze z predaja svojho spolupodielu v úspešnej stavebnej firme Skybau spoločnosti Skanska, neodsťahoval sa s rodinou na Floridu, aby si užíval majetok. „Som lokálpatriot. Myslím, že peniaze by sa nemali vyvážať, ale investovať tu, na Slovensku,“ hovorí. 

Kongres a wellnes hotel 

Poslednými panskými vlastníkmi tohto kaštieľa z druhej polovice 18. storočia v anglickom parku bola rodina Majláthovcov. Tá ho počas 2. svetovej vojny opustila. Po znárodnení sa tam...


Viac...

Mliečna kríza (nie) je zažehnaná

Sedlák Jozef

Koľko dejstiev bude mať ešte mliečna kríza na Slovensku? A aká bude jej cena? Pre vládu má v tejto chvíli podobu 33 miliónov eur, ktoré sa rozhodla dať chovateľom dojníc. Nie je to plná suma, ktorú požadovali výrobcovia mlieka, chceli dostať o desať miliónov eur viac. Pán Boh zaplať aj za necelých 80 percent. V situácii, v akej sa ocitli poľnohospodári, čo ešte zostali verní chovu mliečnych plemien dobytka, je každé euro dobré. 

Vládna podpora by mala zabrániť živelnému rozpadu mliekarenstva, ktoré zamestnáva desaťtisíc ľudí a má obrovský vplyv nielen na vidiecku zamestnanosť, ale aj kvalitu výživy obyvateľstva aj životného prostredia. Peniaze na farmárske účty by mali prísť do konca prázdnin. Zachráni sa tak okolo tritisíc pracovných miest. 

Také sú odhady, život sa však uberá svojim prúdom. Boli časy, keď sa na Slovensku chovalo 560 tisíc dojníc. Bolo to dávno, pred vyše štvrťstoročím. Keď sa po revolúcii stal riaditeľom Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a...


Viac...

Farmári krvácajú v dôsledku narušenia krehkej cenovej rovnováhy

Juraj Huba

Farma Zemedar v Poprade patrí medzi tie modernejšie. Ustajňovacie priestory pre dobytok majú vysoké stropy a vzdušnú konštrukciu. Postavené sú podľa požiadaviek súčasných zootechnických poznatkov. Už letmý pohľad na zvieratá odhaľuje, že sú čisté a spokojné.  

Z hľadiska nákladov na výrobu litra kravského mlieka patrí táto farma medzi tie najlepšie na Slovensku. Liter bielej suroviny dokážu vyrobiť už za 31 centov, pričom náklady ostatných podnikov neraz atakujú hranicu 40 centov. Farmári v západnej Európe hovoria o priemernej nákladovej cene až na úrovni 42 centov.  

Zdalo by sa, že obrovské investície do technológií a stavieb, do kvality stáda, ale aj do kvalifikácie zamestnancov, musia prinášať zisk. Opak je však pravdou. Na každom vyrobenom litri mlieka strácajú vo farme neuveriteľných sedem centov.  

Situácia je vážna a ohrozené sú stovky zamestnancov, ktorí našli svoje uplatnenie v živočíšnej výrobe. O možných riešeniach sa priamo v podtatranskom podniku zaujímal aj prezident...


Viac...

Sme krok od vážneho poškodenia našich roľníkov

Juraj Huba

Bilaterálna dohoda s vysoko konkurencieschopným a výkonným obchodným blokom Mercosur získava reálne kontúry. Jej uzatvorením by mohlo dôjsť k vážnemu poškodeniu európskeho odvetvia živočíšnej výroby, produkcie cukru a etanolu.

Mercosur je zoskupenie tvorené štátmi – Brazília, Argentína, Uruguaj, Paraguaj a Venezuela, ktorá v súčasnosti nie je zapojená do rokovaní. Rokovania Mercosur a EÚ o vytvorení zóny voľného obchodu sa začali v apríli 2000. V septembri 2004 obe strany zverejnili svoje ponuky prístupu na trh. Následne sa uskutočnilo ešte niekoľko kôl rokovaní, ostatné v roku 2012. 

Súčasný posun v rokovaniach o pakte o voľnom obchode nemohol prísť v horšej chvíli pre európskych poľnohospodárov, ak vezmeme do úvahy bezprecedentnú krízu na trhu. Vzhľadom k tomu, že od roku 2004 nastal na trhoch oboch strán výrazný posun – dôjde 11. mája 2016 k novej výmene ponúk o prístupe na trh medzi rokovacími tímami EÚ a Mercosuru.

Dohoda zasiahne citlivé sektory živočíšnej výroby, nakoľko zo...


Viac...

Začína sa súťaž o Najkrajší chotár 2016

Soňa Ludvighová

 

PVOD Madunice, kde sa rodí múzeum historickej poľnohospodárskej techniky, si z ročníka Najkrajších chotár 2015 odnieslo pomyselnú zlatú medailu v kategórii farmy nad 500 ha. 

Často sa o Slovensku hovorí ako o prekrásnej krajine. Starostlivosť o ňu dostali do vienka najmä poľnohospodári. Ako sa o ňu starajú? Ako narábajú s pôdou, ktorú užívajú? Podľa toho, ako vyzerajú polia, zväčša usudzujú jej vlastníci o vzťahu poľnohospodárov k podnikaniu na pôde. Podľa toho ako vyzerajú maštale a hospodárske dvory, či majú zvieratá pohodu a polia dostali to, o čo žiadali, možno posudzovať či ide o dobrého gazdu. Ale, je to naozaj tak? Odpovede na tieto a ďalšie otázky bude hľadať odborná komisia súťaže o Najkrajší chotár 2016 pod gestorstvom Klubu poľnohospodárskych novinárov v spolupráci s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.  

Cieľom súťaže je upevniť multifunkčnú úlohu slovenského poľnohospodárstva a prispieť k tvorbe...


Viac...

Vidiecka platforma a jej predstava oživenia vidieka

Jozef Sedlák

Slovenský vidiek začína za humnami Bratislavy, kam za prácou prichádza celé Slovensko. Nie je to zdravé a únosné ani pre búrlivo sa rozvíjajúce hlavné mesto, ani pre ostatné Slovensko. Krajina predsa môže, ba musí produkovať bohatstvo rovnomerne v celom priestore, ktorý obýva jej obyvateľstvo. Lenže vidiek stále čaká na chvíľu, kedy chytí druhý dych. 

Vidiecka platforma, ktorá združuje 26 organizácií podporujúcich trvalo udržateľný život na vidieku, nedávno predstavila svoju víziu oživenia poľnohospodárstva a vôbec celého vidieckeho priestoru. Z čoho začať? Podľa platformy napríklad z poskytnutia pôdy mladým a malým farmárom v správe Slovenského pozemkového fondu, z prijatia farmárskeho zákona či sprehľadnenia informácií o všetkých projektových a neprojektových výzvach. Niektoré z predstáv reprezentantov platformy sa dostali aj do programového vyhlásenia vládnej štvorkoalície

Myšlienka, že vidiek by sa mal stať jedným z motorov hospodárskeho oživenia Slovenska, nie je nová....


Viac...

Komu zvonia do hrobu? Mliečnym farmám

Jozef Sedlák

Európa sa opäť topí v mlieku. Keby bol niekto pred 70 rokmi, rok po skončení druhej svetovej vojny, povedal, že starý kontinent bude raz zápasiť s prebytkami potravín, málokto by mu bol veril. Lenže najprv zelená revolúcia a dnes biotechnológie a geneticky modifikované organizmy v spojení so štedrými dotáciami priniesli predovšetkým vyspelému svetu hojnosť potravín. Mlieko, kedysi vzácna potravina, stojí súčasníka menej ako liter minerálnej vody, predáva sa v akciách a mení charakter poľnohospodárstva v niektorých krajinách. 

Hovädzí dobytok tvorí prakticky v celej Európe kostru poľnohospodárstva. Živí národy aj pôdu, jeho chov prispieva k trvalej udržateľnosti krajiny, ale snaha vyrábať mlieko aj mäso čoraz efektívnejšie má paradoxné dôsledky na poľnohospodárstvo, krajinu ako takú a, samozrejme, na  výživu ľudí a ich zamestnanosť. Tlak na ekonomiku nemilosrdne vylučuje z hry tých, čo nedržia krok s najproduktívnejšími chovateľmi.  

Tento jav zreteľne vidno aj na Slovensku....


Viac...

Praktickejšie balenie radlera

Milan Debnár

Kto má rád horkosť pivo, uvítal, že na trhu sa objavil radler. Nie je to malinovka, nie je to pivo, ale na ujal sa. Ako hovoria fajšmekri, netreba sa na to pozerať ako na pivo, ale ako na malinovku s chuťou piva. To si však nemohli povedať vodiči motrových vozidiel, pretože aj v radleri bol alkohol, síce len pol perenta, ale bol. Od vlaňajška sa to zmenilo, keď Heineken prišiel s radlerom s 0,0 percentným obsahom alkoholu. V tomto roku, v snahe rozšíriť okruh priaznivcov, balí nový nápoj Zlatý Bažant Radler 0.0% do pollitrových PET fliaš s uzáverom. Vypiť pol litra nápoja z plechovice totiž nemusí zvládať každý a otvorená poloprázdna plechovica pri šporovaní na bicykli Či vo fittnes robí problém. Na pultoch je od začiatku tohto mesiaca je tak Zlatý Bažant Radler 0.0% Citrón a Citrón-Baza-Mäta v tom najpraktickejšom balení na výlety, na nákupy, či do fitka od začiatku marca tohto roku.

Radlerom kraľuje nealko

Slovenský trh s radlermi od otvorenia tohto segmentu v roku 2011 s...


Viac...

Stagnácia spotreby piva bude úspechom

Jozef Sedlák

Pivo si stále drží prím v množstve vypitých alkoholických nápojov, ale jeho spotreba klesá. Slováci, ktorí ešte na začiatku tretieho milénia patrili medzi európskych pivárskych lídrov, sa stávajú umiernenými pivármi. Priemerná ročná spotreba posledné desaťročie neustále klesá. Lanské horúce leto spotrebu piva síce povzbudilo, ale nečaká sa, že v najbližších rokoch významne porastie. Z pivovarníckych kruhov čoraz častejšie znie, že stagnácia spotreby bude úspechom. 

Pivovary, ktoré sa ocitli v úzkych, našli východisko: podnikanie a pracovné miesta zachraňujú výrobou nápojov na báze piva, pričom rastie produkcia „odnoží piva“ s nízkou či takmer nulovou prítomnosťou alkoholu. Zmenu, ktorá sa odohrala na Slovensku v poslednom desaťročí, by na začiatku tretieho tisícročia nikto neočakával.  

Ešte v roku 2002 boli pivovarníci optimisti. Spotreba piva na hlavu prekročila hranicu 92 litrov a predpokladalo sa, že je len otázkou času, kedy padne bájnych sto litrov. Nasledujúci rok však...


Viac...

Ako dať prácu vidieku a ľuďom kvalitné potraviny? Aj chovom oviec

Jozef Sedlák

 

Stravovacie zvyklosti Slovákov sa menia. Po tom, čo ľudia ochutnali pizzu, steaky a hamburgery sa, znovu vracajú k pôvodným slovenským potravinám. Renesanciu zažívajú výrobky z nepasterizovaného ovčieho mlieka – bryndza, nite, údený syr. Ešte na prelome tisícročí bola ich spotreba len dákych pol kilogramu na jedného obyvateľa, teraz je to 1,7 kila. Tam, kde ožili salaše, sa prebúdza k životu podhorská krajina a ľudia žijú lepšie a zdravšie.

 To, čo sa odohralo v slovenskom ovčiarstve, považujú aj pesimisti za malý zázrak. Vidiečania povzbudení dopytom po kvalitných produktoch, teda pravej ovčej hrudke, bryndzi a ďalších špecialitách naznačili, že sú schopní vziať osud do vlastných rúk. Odborníci sú však nespokojní, naliehajú, aby napredovanie bolo rýchlejšie, cieľavedomejšie a založené nielen na entuziazme, ale na oveľa pevnejších systémových základoch, najmä pokiaľ ide o výchovu bačov, mliekarov a vôbec zveľaďovania podnikania, ktoré má národ, dedič valašskej tradície, v krvi už...


Viac...
KPN
Bauer
Ovozela
Šupa
Unimarco
Barani
Heineken
Chateau
Steiger
Old Herold