Aktuality

Slovenské potraviny v ofsajde

Slovensko už dávnejšie nie je potravinovo sebestačné. Podiel domácich potravín na pultoch sa aj v tomto roku opäť znížil, a dosahuje už len 37,2 percenta. Vyplýva to z najnovších výsledkov...


Viac...

Roľníci môžu predkladať žiadosti o priame platby

Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) spúšťa predkladanie jednotných žiadostí o priame podpory na rok 2017. Žiadatelia ich môžu predkladať od 10. apríla do 15. mája tohto roku.
"Počet jednotných...


Viac...

Ostro sledované agrosprávy

Minulý týždeň (19.1.2017) zverejnilo Americké ministerstvo pre poľnohospodárstvo (USDA) svoj januárový odhad svetovej ponuky a dopytu po agrokomoditách (WASDE report), v ktorom predstavilo finálne...


Viac...

Európske včelárstvo rastie

EK zverejnila správu o realizácii národných včelárskych programov, na ktoré je určených v rozpočte EÚ 33 mil. € ročne.
Analýza Európskej komisie ukazuje, že v rokoch 2013 až 2015 využili členské...


Viac...

Prostriedky určené aj pre Slovensko. Bude čo propagovať?

Európska komisia zverejnila výzvu na predkladanie návrhov do nového kola súťaže o spolufinancovaných viacročných propagačných kampaní realizovaných na vnútornom trhu a v tretích krajinách....


Viac...
banner

Predseda združenia Ovozela Mgr. Michal Šula (vľavo) a Ing. Jiří Stodůlka z firmy NWT Greenhouse Kameničany.

Mnohí z nás sa roky hneváme, že rajčiny na pultoch veľkopredajní alebo aj trhovísk síce vyzerajú ako by ich jedna mater mala, aj sú krásne červené, len chuť najmä v zime majú nejakú mdlú. Ide o dovoz. Pritom Slovensko, najmä južné, bývalo zeleninárskou veľmocou denne zásobujúcou čerstvými výpestkami napríklad Prahu.
V posledných mesiacoch sa však karta obracia. Nie všade, ale napríklad v predajniach Kauflandu, Tesca, Billy či Metra priam do očú bijú moderné papierové či plastové škatuľky s rajčinami, výrazne označené slovenskou vlajočkou. Meno výrobcu: Farma Kameničany.

Najskôr bola bioplynka
Kameničany hľadajte v podhorí Bielych Karpát na strednom Považí, v okrese Ilava. Historicky to nie je nijaká zeleninárska oblasť a rajčiny tam ľudia dosiaľ pestovali akurát v záhradkách. Odkiaľ sa tam teda vzali obrovské skleníky s rozlohou až 30-tisíc štvorcových metrov?
Vysvetlenie nám dáva Ing. Jiří Stodůlka z firmy NWT Greenhouse, s.r.o. Kameničany, patriacej do technologickej skupiny NWT z moravského Zlína. Tá je vlastníkom skleníkov. „Pôvodne sme tam spolu s PD Bolešov postavili bioplynovú stanicu, rovnako ako niekoľko ďalších v Českej republike. Potom vyvstala otázka, čo s vyrobeným teplom? Hľadali sme vhodné využitie a tip padol napokon na skleníky. V Kameničanoch majú premiéru, ale v ich výstavbe chceme pokračovať aj v Česku.“ 

Pestujú po celý rok
Majitelia netaja hrdosť nad tým, že postavili technologicky najvyspelejší skleník na Slovensku. Ako jediný produkuje paradajky celých dvanásť mesiacov v roku, čo je nesporne jeden z hlavných dôvodov, prečo všetky významné obchodné reťazce majú paradajky z farmy Kameničany vo svojej ponuke. Celoročné pestovanie umožňuje využitie tzv. pestovateľských svetiel. Na strechu skleníkov zatiaľ ako jediní na Slovensku umiestnili špeciálne difúzne sklá s vyššou priepustnosťou svetla, aké sa dosiaľ používali vo fotovoltickej výrobe.
Ďalšou slovenskou jedinečnosťou je to, že skleník využíva kysličník uhličitý zo spalín. Vďaka tomu sa znižuje záťaž na životné prostredie, ale táto tzv. BAT (Best Available Technologies), teda najlepšia dostupná technológia, vrátane nákladov na školenia vedúcich pracovníkov v Holandsku, spôsobila, že celková investícia sa vyšplhala na 5,5 mil. eur. Treba však dodať, že ide čisto o vlastné investície firmy NWT. V Pôdohospodárskej platobnej agentúre im totiž dotáciu na projekt neschválili, pretože v tzv. subjektívnom hodnotení získali len 17 z 32 možných bodov.
Napriek tomu dosiahla farma už v prvom polroku 2015 prevádzkový zisk 350-tisíc eur, hoci neplánovane museli zaplatiť za zemný plyn vyše 100-tisíc eur. Bioplynová stanica totiž tak ako stovky ďalších výrobcov ekologickej elektriny a tepla na Slovensku nezískala doplatok a od apríla je odstavená.

Využili holandské skúsenosti
Dnes sa už pod sklami kameničianskej farmy naplno červenajú rajčiny. V dobrom slova zmysle. Predchádzal tomu náročný proces prípravy. „Aby sme dokázali pestovať čo najefektívnejšie, strávili sme s najlepšími pestovateľmi a exportérmi zeleniny na svete – s Holanďanmi, dva roky. Vedúci pracovníci z farmy v Holandsku  dokonca pol roka pracovali v najmodernejšom produkčnom skleníku, aby sa naučili všetky potrebné detaily a priniesli na Slovensko Best practice, teda najlepšie postupy.
Celkovo v kameničianskych skleníkoch našlo prácu 40 ľudí. Ekologickú elektrickú energiu pre pestovateľské svetlá a ekologické teplo dodáva skleníku bioplynová stanica NWT s výkonom 1MWe. Na závlahy využívajú hlavne dažďovú vodu, ktorá sa zhromažďuje v lagúne s kapacitou 6 000 m3. A k slovu sa dostali aj ďalšie prírodné zdroje. Rastliny opeľujú čmeliaky. Chovajú aj chrobáky i ďalšie druhy hmyzu, ktoré majú za úlohu byť prirodzeným likvidátorom prípadných škodcov.

Náskok sedem až desať dní
Keďže ide o dôsledne kopírovanú holandskú technológiu, zrejme spotrebiteľovi zíde na um otázka: Nejde teda o také mdlé, chuťou nevýrazné rajčiny, aké dovážame? J. Stodůlka nesúhlasí: „Máme náskok sedem až desať dní. O tento čas môžeme začať so zberom neskôr. Španielske, marocké a iné rajčiny zhruba toľko potrebujú na prevoz a oberajú ich preto nedozreté, aby ho vydržali. Naše výpestky zberáme v plnej zrelosti, lebo na pulty ich vieme dodať do 24 hodín. A dôsledne sa zaoberáme aj výberom odrôd. Kým zahraniční pestovatelia sa zameriavajú na výšku úrod, my dávame prednosť kvalite – najmä chuti rajčín.“
Mnohí farmári sa však presvedčili, že jedna je vec je vyrobiť, a druhá predať. Aj preto vstúpila Farma Kameničany do odbytového združenia Ovozela. Pridala sa tak k štyrom ďalším  pestovateľom rajčín – Agro GTV Nováky, Salemix Veľké Zlievce, Premier Travel Komárno, Agro Rybia Farma Handlová, ktoré vedie jeho predseda Mgr. Michal Šula. „ Bojujeme o dôstojné podmienky pri rokovaniach s reťazcami, a to sa dá len spoločne,“ hovorí. „Začali sme s rajčinami, ale verím, že pribudnú aj ďalšie druhy zeleniny. Nesporne tomu napomôže aj rastúci dopyt spotrebiteľov po slovenských výrobkoch.“
Dnes nájdete rajčiny z Farmy Kameničany v predajniach v rôznom efektnom balení, ktoré sa okrem spomínanej slovenskej vlajočky a slovenských nápisov odlišuje od zahraničnej konkurencie najmä excelentnou chuťou a kvalitou. Z tú osobne ručí vedúci farmy Jarek Večeřa.

Kontakt:
NWT Greenhouse, s.r.o.
018 54 Kameničany 200
Tel.: +421/ 902/ 332 332
This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Na tohtoročnom Agrokomplexe v Nitre získala Farma Kameničany za svoje výpestky ocenenie značku kvality SK Gold ako prvý a zatiaľ jediný pestovateľ rajčín na Slovensku. 

 

 

Revízia kritérií ekonomickej súťaže TOP AGRO

Juraj Huba

V posledný májový deň sa konalo rokovanie zástupcov NPPC – Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, Klubu poľnohospodárskych novinárov pri SSN a UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia ku kritériám hodnotenia súťaže Top Agro 2016/2017.

„Top Agro predstavuje každý rok skupinu sto najlepších poľnohospodárskych podnikov, ktoré vedú špičkoví manažéri. Navonok tvoria veľmi pestrú skupinu ľudí, ktorú zjednocuje veľká dávka invencie, rozhodné a energické plnenie úloh a povinností, húževnatosť i trpezlivosť pri zdolávaní toho, čo prináša rýchlo sa meniaci trh a počasie ako večne premenlivý prvok hospodárenia na pôde. Vďaka tomu si tí najlepší vedia poradiť aj v ťažkých situáciách,"hovorí Jozef Sedlák, predseda Klubu poľnohospodárskych novinárov.

Aby kritéria 22. ročníka súťaže Top Agro boli čo najobjektívnejšie a najlepšie odrážali dnešnú ekonomickú realitu, jednotliví organizátori hľadali možnosti ich úpravy. Po vzájomných konzultáciách bolo navrhnuté, že pri...


Viac...

Ovocinári a zeleninári by si mali polepšiť

Jana Janků

 Európske organizácie združujúce výrobcov ovocia a zeleniny by mali mať prospech z jednoduchších pravidiel, zníženia administratívnej záťaže a väčšej finančnej podpory v čase krízy vďaka novej legislatíve EÚ. Tá nadobudla účinnosť 1. júna 2017 Aktualizované a zjednodušené nariadenia o európskom sektore ovocia a zeleniny bude ďalej posilňovať úlohu výrobných a odbytových združení s tým, že sa stanú atraktívnejšími aj pre nečlenov. Súčasne sa má zlepšiť schéma fungovania existujúceho riadenia trhu.

Pred nepredvídateľným vývojom trhu

V krajinách EÚ každoročne dopestuje ovocie a zeleninu 3,4 milióna podnikov za približne o 47 mld. eur. Tejto produkcii sa venuje zhruba štvrtina poľnohospodárskych firiem podnikov v Únii. Podľa najnovších údajov sú združené v zhruba 1 500 výrobno-odbytových združeniach, ktoré pokrývajú 50 % celkovej produkcie.

Od zavedenia ruského embarga na dovoz poľnohospodársko-potravinárskych výrobkov z EÚ v auguste 2014 pomohla Únia pestovateľom ovocia a zeleniny...


Viac...

Stupavské zelé s chránenou značkou

Jana Janků

Európska komisia pridala na zoznam výrobkov s chráneným pôvodom (Register of protected designations of origin – PDO) ďalší typický slovenský produkt. Stala sa ňou kyslá kapusta zo Záhoria, teda stupavské zelé. V zdôvodnení sa uvádza, že ide o  potravinu, ktorá je súčasťou jedál miestnych obyvateľov už niekoľko storočí. Nakrájaná kapusta je vrstvená, nasolená a prešľapaná v kadiach z dreva alebo iného materiálu vhodného na styk s potravinami. Kvasenie prebieha v prírodnom vonkajšom prostredí pri teplotách do 25 °C. Tradičná výrobná metóda bez pridania konzervačných látok sa dodnes zachovala. Stupavské zelé sa tak zaradilo medzi európskych 1 390 výrobkov s chráneným označením. 


Viac...

Odišiel Ján Domin, vinár vizionár

Jozef Sedlák

Vinári a poľnohospodári smútia. V pondelok 25. apríla odišiel vo veku 72 rokov do nebeských vinohradov Ján Domin, veľká postava slovenského poľnohospodárstva i jeho kráľovskej disciplíny – vinohradníctva a vinárstva. Bol predstaviteľom povojnovej generácie, ktorá sa dychtivo učila a potom projektovala, stavala a zveľaďovala moderné slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo.
Domin vždy predstavoval kontinuitu medzi tým najlepším, čo zanechala generácia jeho rodičov, a súčasnosťou, ktorú vytváral on a jeho rovesníci. Pre Domina bol typický poctivý, až nekompromisne čestný vzťah k pôde, viniču a bobuli hrozna a zároveň bol veľkým inovátorom, zavádzal nové technológie, ale vždy dbal o to, aby víno neznásilňovali a ponechávali mu voľnosť na vyjadrenie všetkých esencií matky prírody.
Sám elegán delónovskeho strihu uviedol na trh zvodnú štíhlu fľašu s vynikajúcim obsahom, ktorá ohúrila nielen domáce vinárske publikum, ale podmanila si aj milovníkov vína v zahraničí.
Domin sa v časoch...


Viac...

Na dne sebestačnosti. Zmena je nevyhnutná

Jozef Sedlák

Zatiaľ sú ojedinelé pokusy pestovať celoročne a vo väčšom meradle slovenské paradajky a dodávať ich do obchodných reťazcov.  

Práve skončené veľkonočné sviatky upozornili, aká je skutočná miera sebestačnosti vo výrobe potravín na Slovensku. Klesla na kritickú hodnotu. V obchodoch bolo a je potravín nadostač, ale nepochádzajú zo slovenských polí, lúk a maštalí. Väčšina z typických jedál, ktoré si Slováci kupovali na veľkonočný stôl, pochádzala z dovozu.

Krátko po druhej svetovej vojne sa Slovensko považovalo za typickú agrárnu krajinu. Takmer polovica obyvateľstva pracovala v poľnohospodárstve, išlo o dva a pol milióna ľudí. Za zhruba jeden ľudský život sa situácia radikálne zmenila.

V poľnohospodárskej prvovýrobe pracuje dnes okolo 50 tisíc ľudí. Pred tridsiatimi rokmi to bolo šesť až sedem razy toľko, no nie všetci vtedy pracovali priamo v poľnohospodárstve, vtedajšie družstvá mali rozvinutú tzv. pridruženú výrobu zameranú na nepoľnohospodárske činnosti a služby. Vari všade mali...


Viac...

Spotrebiteľ pozná svojho roľníka

Juraj Huba

Prvá ovčiarska akcia v tomto roku privítala stovky milovníkov dobrého jedla a desiatky detí. Stánky považských chovateľov ponúkali ovčie syry, alebo jahňacinu a najmenší nevedeli spustiť oči z pasúcich sa oviec, jahniatok a kozičiek.

Tie sa v sobotu (8.4.2017) na námestí v Považskej Bystrici objavili už po ôsmy raz. K radosti najmenších ich priviezli družstevníci z Mestečka. Aby zážitok detí pretrval, každé si mohlo zvieratká namaľovať. Pripravené boli detské stoly, stoličky a množstvo pasteliek.

Zväčša až po nadšených detských pohľadoch, pokusoch zvieratká pohladkať a ich namaľovaní sa rodičia dostali k špecialitám od deviatich chovateľov oviec a spracovateľov mlieka z regiónu Dubnice nad Váhom, Ilavy, Púchova a Považskej Bystrice.

"Impulzom na založenie podujatia Zo salaša do mesta bola obava mojich kamarátov. Tŕpli, že keď si kúpia celé jahniatko, či nezostane konzumácia mäsa v rodine iba na nich. Nevedeli, ako na chuť mäsa zareaguje manželka, alebo deti. Vytvorili sme preto...


Viac...

Súťaž o Najkrajší chotár 2017 v spolupráci s Agroinštitútom

Soňa Ludvighová

 

 

 

 

V tomto roku vstupuje súťaž o Najkrajší chotár – mladšia sestra súťaže Top Agro – do 17 ročníka. Opäť bude odborná komisia hľadať TOP chotár v dvoch kategóriách – malé farmy (do 500 ha) a veľké farmy (od 500 ha). Bude porovnávať, ako sa poľnohospodári starajú o krajinu, ako narábajú s pôdou, ktorú užívajú, a ako si udržiavajú životné prostredie, v ktorom hospodária. Veď podľa toho, ako vyzerajú polia zväčša usudzujú ľudia o vzťahu poľnohospodárov k podnikaniu na pôde. Podľa toho ako vyzerajú maštale a hospodárske dvory, či majú zvieratá pohodu a polia dostali to, o čo žiadali, možno posudiť, či ide o dobrého gazdu. Odpovede na tieto a ďalšie otázky bude hľadať odborná komisia súťaže o Najkrajší chotár 2017 pod gestorstvom Klubu poľnohospodárskych novinárov v spolupráci s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (v odbornej komisii je zástupca nitrianskeho Agroinštitútu) aj Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

 

Cieľom súťaže je upevniť...


Viac...

Bratislavská deklarácia agrárnikov: Nechceme dvojrýchlostnú úniu

Soňa Ludvighová

Aká bude poľnohospodárska politika EÚ v ďalších rokoch? Odpoveďami na túto otázku, najmä z pohľadu krajín strednej a východnej Európy sa zaoberali v Bratislave zástupcovia agrárnych komôr Vyšehradskej štvorky, Litvy, Estónska a Chorvátska. Ani jedna z týchto siedmich krajín si totiž neželá dvojrýchlostnú Európu. Ako však presvedčiť najstaršie krajiny únie, že ich poľnohospodárstvo má tiež právo na existenciu za rovnakých podmienok? „Pri vstupe do únie sme sa dopustili veľa chýb. Neboli sme dostatočne aktívni, nechali sme sa učičíkať a preto sme tam, kde sme. Preto sme dopadli tak, ako sme dopadli. Nedokázali sme pre svojich roľníkov vybojovať lepšie podmienky,“ konštatoval otvorene prezident litovskej agrárnej komory Sigitis Dimaitis. S jeho konštatovaním vlastne súhlasili všetci zástupcovia agrárnych komôr, ktorí sa v Bratislave dohodli, že iba férová poľnohospodárska politika umožní všetkým napredovať. Dôležitosť tejto témy podčiarkuje najmä fakt, že poľnohospodári a potravinári...


Viac...

Poľnohospodári očakávajú ďalší pokles produkcie

Jana Janků

Viac ako polovica predstaviteľov poľnohospodárskych podnikov očakáva v roku 2017 mierny pokles produkcie, a to o jedno percento. V spoločnostiach zameraných na rastlinnú produkciu by to malo byť o čosi viac ako v tých, ktoré sa venujú živočíšnej. Prezrádza to štúdia analytickej firmy CEEC Research spracovaná v spolupráci so spoločnosťou O.M.C. Invest.
Takúto analýzu zostavujú pre rezort poľnohospodárstva v pravidelných intervaloch každý štvrťrok. Tá posledná sa uskutočnila na základe 102 interview s kľúčovými predstaviteľmi vybraných poľnohospodárskych firiem. Ide o aktuálne rozhovory, ktoré prebehli v januári a februári 2017.
Napriek negatívnemu hodnoteniu vývoja slovenského poľnohospodárstva dôjde podľa nich v roku 2017 k nárastu tržieb o 1,1 percenta. Rast predikuje 63 percent z nich. Vyšší nárast tržieb očakávajú spoločnosti zamerane na živočíšnu výrobu (1,7 percenta).
Názory oslovených
„Myslím si, že produkcia stúpať nebude,“ uvádza predseda družstva Agrospol Rastislav Slocík....


Viac...

Quo vadis ovocinárstvo?

Soňa Ludvighová

Ročná slovenská produkcia ovocia 50-tisíc ton zabezpečuje našu spotrebu iba na tretinu. Spotrebou 200 kilogramov ročne na osobu sme ďaleko za priemerom EÚ, pričom napríklad v Grécku je dvojnásobná ako na Slovensku. Uvedená produkcia sa dopestuje na 3,5 tisíc hektárovej výmere rodiacich sadov. Tá však výrazne klesla za dvadsať rokov: z pôvodných 16-tisíc hektárov na súčasných 6,5 tisíca. Pritom podľa predsedu Ovocinárskej únie Mariána Vargu (na obrázku v strede) patrí naša krajina v Európe k tým, kde sú najvhodnejšie pôdno-klimatické podmienky na pestovanie ovocia. „Najvhodnejšie sú v Tirolsku,“ informuje a ďalej vysvetľuje: „Slovensko je na treťom mieste. Tie podmienky môže rozoznať aj laik v dozretom ovocí. Má plnú chuť a arómu. Nie je silikónovej chuti, ako ovocie z dovozu zo vzdialenejších krajín.“
Po vlaňajšom mimoriadne neúspešnom roku pre ovocinárov, keď podstatná časť sadov vymrzla a úroda bola v celoslovenskom meradle mizivá, viacerí pestovatelia z ekonomických dôvodov...


Viac...
KPN
Bauer
Ovozela
Šupa
Unimarco
Barani
Heineken
Chateau
Steiger